[vc_row][vc_column][vc_column_text]

Aby ostatní pochopili tvoj zámer

Dominika a Jana pracujú na ekonomickom oddelení. Jana vypracúva podklady pre výplaty zamestnancov a Dominika potom na základe nich posiela jednotlivé sumy peňazí na účty. Teraz by však potrebovala mať všetky podklady o tri dni skôr, pretože odchádza na dovolenku. Napadlo jej, že by mohla zájsť za Janou a poprosiť ju o malú láskavosť…

Je to celkom bežná situácia, s ktorou sa každý stretáva pravidelne. Jedna strana má nejaký zámer a snaží sa o to, aby sa tento zámer stretol s pochopením u druhej strany. Na to, aby sme to dosiahli, musíme pochopiť, ako taká komunikácia vlastne prebieha. Inými slovami – musíme pochopiť jej vzorec.

Komunikácia má dve strany

Komunikácia nikdy neprebieha len jednosmerne, ale je rozdelená medzi príjemcu a vysielateľa v pomere 50 : 50. Úlohou komunikačného vzorca je, aby si druhá strana predstavila ten istý zámer, na aký sme my mysleli. Schéma komunikačného vzorca vyzerá takto:

[/vc_column_text][vc_single_image image="674" img_size="617x571"][vc_column_text]

Možno to na prvý pohľad vyzerá komplikovane, no zistíš, že v skutočnosti to tak nie je. Poďme si vysvetliť jednotlivé časti:

ZÁMER je to, čo všetky časti kruhu spája. Z tohto dôvodu by mal byť jednotný, pretože len tak bude dosiahnutá integrita. Keď tam integrita nie je, druhí nás nepochopia. Budeme za človeka, ktorý si jedno myslí a druhé hovorí.

VYSIELATEĽ je ten, kto informáciu vysiela.

1. Mysli

Toto je východiskový stav, teda to, s čím začíname konverzáciu. Ide o naše myšlienky, ktoré nám behajú v hlave. Hoci vedci neprišli na presné číslo, odhaduje sa, že denne je to 50 000 myšlienok. Nejde pritom len o vedomé myšlienky, ale aj o tie, ktoré máme, keď niečo robíme a podobne. Vždy si vyberieme len niektorú z nich a tú sa potom rozhodneme vysloviť, pretože naše myšlienky sú nehmotné - nevidno ich ani nepočuť (žiaľbohu a niekedy aj našťastie).

A/ Príčina – Ide o dôvod, prečo začíname komunikáciu.

V prípade našej Dominiky bolo príčinou na začatie komunikácie to, že si berie voľno a potrebuje podklady skôr ako obvykle.

B/ Zmysel – cieľ – Predstavuje cieľ, teda to, čo chceme dosiahnuť.

Dominikiným zámerom bolo, aby jej Jana pripravila podklady na výplaty pred tým, než odíde na dovolenku.

[/vc_column_text][vc_single_image image="670" img_size="461x420"][vc_column_text]2. Hovor

Keď máme vybraté, ktorú myšlienku chceme povedať, vyslovíme ju nahlas. Transformujeme ju do reči, aby to počul aj niekto iný a vedel reagovať. Komunikácia nie je len slovná, ale aj fyzická, vo forme znázornenia našich slov mimikou či rukami,  a mentálna. Tá môže byť napríklad keď ti zavolá niekto, na koho si pred pár minútami myslel.

A/ zaujať pozornosť – Skôr, než na človeka vyhŕkneme čo chceme, musíme upútať jeho pozornosť. V opačnom prípade sa môže stať, že mu niečo povieme a on nás nevníma (napríklad preto, že práve pracuje). Snažme sa zaujať pozitívne, nie negatívne „Neruším?“. Vhodnejšie je začať frázami: „dobrý deň, prepáčte, dovolíte, môžem...“

Keď Dominika prišla za Janou do kancelárie, najprv zaklopala, správne zatvorila dvere a povedala: „Ahoj Jani, mohla by som sa s tebou porozprávať?“

B/ prenos informácií – v tomto bode povieme to, čo chceme. Musíme ale zvoliť správny štýl, ako podať informáciu.

Jana súhlasila a tak Dominika začala: „Prednedávnom som ti spomínala, že idem na dovolenku. Odchádzam už o necelé dva týždne. Výplaty posielam pätnásteho a to vychádza presne na deň, kedy už budem cestovať. Preto by som tvoje podklady potrebovala o tri dni skôr, aby som to všetko stihla vybaviť pred odchodom. Mohla by si to pre mňa, prosím, urobiť?“

V tomto momente si už vysielateľ, v našom prípade Dominika, splnil svoju úlohu. Teraz je rad na druhej strane. Ako bolo spomenuté vyššie, komunikácia je vždy o dvoch stranách a preto je úloha príjemcu rovnako dôležitá ako úloha vysielajúceho. Pozrime sa na to, čo sa deje, keď počúvaš.

[/vc_column_text][vc_single_image image="666" img_size="500x483"][vc_column_text]

PRÍJEMCA je ten, kto prijíma informáciu.

3. Konaj

Tu sa naša myšlienka zhmotnila, teda bola prenesená od vysielateľa k príjemcovi. Konaním prijímame myšlienky druhých.

A/ Duplikácia – Ide tu o „rozkódovanie“. Odohráva sa v mysli toho druhého človeka, ktorý prijíma informácie. Viem, čo odo mňa druhá strana chce? Rozumiem jej? Hovorí mojím jazykom? Chápem, prečo hovorí ku mne? V tomto bode si veci často predstavujeme v obrazoch, aby sme si lepšie zapamätali ich obsah.

Keď si Jana vypočula prosbu svojej kolegyne, napadlo jej: „Takže, Dominika hovorí na mňa, asi niečo potrebuje…. Ahaaaa, odchádza na dovolenku a potrebuje podklady skôr o pár dní...“ Zároveň si v hlave si predstavila Dominiku ako sa zúfalo snaží stihnúť svoje pracovné povinnosti - poposielať všetky výplaty a potom ako leží na pláži pod palmou.

B/ Pochopenie – znamená, že príjemca porozumel informácii. To ale neznamená, že s ňou aj súhlasí. Konanie prebehlo v hlave daného človeka.

Pochopila tiež, čo to bude znamenať pre ňu: „Podklady majú byť hotové o tri dni skôr ako zvyčajne, nebude ľahké to stihnúť. Je toho veľa. Na druhej strane, mám na to ešte týždeň, tak to zvládnem. Inak by nikto nedostal výplatu načas.“

[/vc_column_text][vc_single_image image="667" img_size="498x548"][vc_column_text]

4. Spätná väzba

Každá akcia vyvoláva reakciu. Nie je to tak len vo fyzike, ale aj v komunikácii. Pri nej je tou reakciou spätná väzba - druhá strana niečo spraví. Spätná väzba môže byť pozitívna alebo negatívna. Pozitívna znamená, že niekto urobil to, o čo sme ho žiadali. Na druhej strane, negatívna je v zmysle, že nás niekto odmietol, pokarhal, dal nám zlú známku a podobne. Odmietnuť nás môže napríklad aj preto, lebo na nás práve nemá čas. To ale neznamená, že nemôžeme prísť za ním neskôr a svoju myšlienku prezentovať znovu.

A/ Pozitívne povzbudenie – znamená natiahnutie komunikačného cyklu, napríklad otázkou „Vážne?“ alebo zvolaním “Fíha!” V tomto prípade komunikačný cyklus nemeníme, len ho natiahneme.

Prvotná reakcia Jany na Dominikinu prosbu bola: „Váu, ty sa máš, že si berieš voľno na týždeň. A kamže to vlastne ideš?“

B/ Odpoveď – Tá nemusí prísť vždy. Môže sa stať, že tá druhá strana “odbehne.” To znamená, že nedostaneme odpoveď na otázku. Alebo sa nám v komunikácii vyhýba a nechce odpovedať.

V prípade Jany by to vyzeralo takto: „Bol tu Viktor, máme ísť spolu na meeting s klientom, počula si?“

Dominika by na to mala reagovať: „V poriadku, ale mohla by si to pre mňa urobiť?”

Ak dostane odpoveď, tak môže ďalej riešiť myšlienku Jany, že sa zastavil Viktor.

Jana napokon odpovedala: „Samozrejme, že ti s tým pomôžem. O týždeň máš podklady na stole. Potrebuješ pomôcť ešte s niečím?“

[/vc_column_text][vc_single_image image="668" img_size="560x563"][vc_column_text]

V tomto momente je potrebné poznamenať, že komunikačný cyklus sa stále opakuje. Jedna myšlienka a spätná väzba ovplyvňuje ďalšie. Aby si si to celé lepšie zapamätal, ešte si to celé zhrňme:

Komunikácia začína v našej mysli formou myšlienky (mysli). Následne ju verbálne (hovor) alebo neverbálne posúvame príjemcovi, ktorý našu myšlienku prijíma tým, že jej dáva realizačnú rovinu (konaj) a podá nám spätnú väzbu.

ZHRNUTIE:

Komunikačný vzorec sa skladá z týchto častí:

1. Mysli
A/ Príčina (to, prečo začíname komunikovať)
B/ Cieľ (to, čo chceme komunikáciou dosiahnuť)

2. Hovor
A/ Upútanie pozornosti (máme na to 3 sekundy)
B/ Prenos informácie (odkomunikovanie našej myšlienky, náš obsah)

3. Konaj
A/ Duplikácia (rozkódovanie toho, čo nám niekto hovorí)
B/ Pochopenie (uvedomenie si, či chápeme to, čo nám niekto chce povedať)

4. Spätná väzba
A/ Povzbudenie (empaticky naťahujeme komunikačný vzorec, aby mal vysielateľ chuť s nami ďalej komunikovať)
B/ Odpoveď/ Odbehnutie (zvládnutie odbehnutia alebo vyhýbaniu sa odpovedať)

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]