Prezentovať produkt či značku sa dá mnohými spôsobmi. Ale sú to práve príbehy, ktoré v nás vyvolávajú emócie tak, ako táto reklama. Dala sa poňať aj inak. Napríklad sa v nej mohla objaviť slečna, ktorá by divákovi ukázala, ako a na čo všetko službu využíva. No obraz deduška, ktorý sa poctivo učí po anglicky, aby sa mohol predstaviť vnučke, ti v hlave vydrží omnoho dlhšie.
Ľudia milujú príbehy. Stretávame sa s nimi už odmalička a vždy boli účinnejšie než akékoľvek vysvetľovanie. Dôvod je jednoduchý. Príbehy majú totižto schopnosť preklenúť priepasť medzi abstraktným a konkrétnym.
Niekedy hovorí rečník o téme, ktorá nám je vzdialená, nemáme s ňou skúsenosti alebo obsahuje veľa abstraktných prvkov, čím si vyžaduje obrovskú dávku pozornosti. Takáto téma môže dostať konkrétnu podobu práve prostredníctvom príbehu. Príbehy nás dokážu vtiahnuť do deja, vcítime sa do situácie hlavného hrdinu a s napätím čakáme na rozuzlenie.
V pracovnej sfére sme však zvyknutí skôr na to, že informácie dostávame v podobe faktov a čísel. Lenže pri nich sa nám v mozgu aktivuje len oblasť spracovania jazyka. Ak však informáciu prijímame cez príbeh, aktivuje sa oblasť predstavivosti a oblasti, ktoré spúšťajú emócie a riadia naše zmysly. Fakty teda oslovia myseľ, ale príbeh osloví srdce.
V pracovnej sfére má storytelling mnohoraké využitie. V zásade ho môžeš využiť troma spôsobmi:
Možno máš v hlave historku o tom, ako si prišiel k svojmu podnikaniu alebo ako sa ti v hlave zrodil nápad na nový produkt, no povieš si: “Ale ja to neviem tak zaujímavo podať.” Storytelling je zručnosť ako každá iná a jej zvládnutie si vyžaduje tréning. Existuje však niekoľko spôsobov, ako dodať príbehu výnimočnosť:
Na to, aby sa vytvoril vzťah medzi rečníkom a poslucháčmi, je potrebný rešpekt. To, že si vážiš ich čas a pozornosť ukážeš svojou pripravenosťou. Mal by si od začiatku vedieť, kam svojím príbehom mieriš a čo chceš svojím rozprávaním docieliť. Nie je nič otravnejšie ako človek, ktorý začne rozprávať príhodu a s každou novou myšlienkou sa téma uberá iným smerom.
V rozprávaní:
Mal som obavy, či dokážem vystúpiť pred skupinou 50 riaditeľov z medzinárodných firiem z celej Európy.
Mal som obavy, pretože som sa v to ráno zobudil celý nesvoj a ešte k tomu pršalo. Potom som mal vystúpiť pred riaditeľmi, všetci v rovnakých sivých oblekoch, akoby im ich šil ten istý krajčír, a ja som pritom mal hroznú trému.
Čo je však ešte dôležitejšie, je tvoja autentickosť. Ľudia nechcú počuť vymyslené príbehy, v ktorých všetko ide dokonale hladko. Chcú počuť tvoj skutočný príbeh so všetkými prekážkami a pádmi, ktoré si na svojej ceste zažil a ako si si s nimi poradil. Práve tie vytvoria medzi vami spojenie a dôveru, pretože dokážu ľudí inšpirovať a motivovať k tomu, aby sa ani oni nevzdali na ceste za svojimi cieľmi.
Príbeh bude tým zapamätateľnejší, čím viac doň publikum zapojíš. Nie je potrebné, aby si celý čas len rozprával. Namiesto toho skús svoje rozprávanie doplniť o obrázky, videá či hudobné ukážky. Tu však platí pravidlo, že tie majú prejav dopĺňať, nie ho opakovať.
Ak hovoríš o konkrétnom predmete, dovoľ publiku, nech si ho obzrú zblízka alebo uchopia a vyskúšajú. Skrátka, dovoľ im vidieť, počuť, ovoňať, ochutnať a zažiť to, o čom rozprávaš. Čím viac zmyslov zapojíš, tým viac príbeh ožije. Buď kreatívny ako bol Bill Gates, keď poukázal na problém s maláriou tým, že v sále vypustil komáre, veď „prečo by takýto zážitok mali mať len chudobní.”
Svoj príbeh naservíruj tak, aby si jednotlivé skutočnosti odhalil postupne. Tak, ako dobrý román drží čitateľa v napätí a ten netrpezlivo hltá strany, aby sa dozvedel, čo bude nasledovať, tak aj ty odhaľ poslucháčom len toľko, aby sa príbeh posúval ďalej, ale zostalo v ňom napätie. Podobným štýlom predstavoval Steve Jobs v roku 2007 iPhone.
Aj v ústnom prejave platí zásada, ktorou sa riadia spisovatelia – nepovedz, ale opíš. Naozaj nemusíš všetko vysvetľovať, na niektoré veci si poslucháč príde sám. Všimni si rozdiel:
Poznáš ten pocit, ako ideš od babky domov spokojne prejedený a v taškách máš nabalené ďalšie jedlo, ktoré ti vydrží aspoň na týždeň? Tak takto nejako by sa mal cítiť tvoj poslucháč, keď z tvojej prezentácie odchádza. Dobrý príbeh sa z mysle hneď nevytratí.
Tvoj príbeh by mal byť dostatočne silný na to, aby vyvolal u ľudí nejakú citovú odozvu. Z nej plynie ten pocit, že to bol dobre investovaný čas a že si z tvojho prejavu niečo odniesli. Ako vravela Maya Angelou, „ľudia si nebudú pamätať to, čo si povedal alebo urobil, ale to, aký pocit si v nich vyvolal.”
A aby si poslucháči tento pocit odniesli domov, zameraj sa na efektívny záver. Môžeš urobiť niečo provokatívne ako Bill Gates s komármi, prísť s myšlienkou, ktorá im bude vŕtať v hlave, dať odpoveď na problém, ktorý si v prednáške riešil, alebo sa rozlúčiť radou či múdrosťou na záver. Každopádne platí – čím originálnejší a efektívnejší záver, tým skôr si ho poslucháči zapamätajú.
Naozaj nezáleží na tom, či si handmade tvorca, CEO, manažér alebo ktokoľvek, kto z času na čas potrebuje prezentovať seba, svoju značku alebo firmu. Storytelling je účinný prezentačný a marketingový nástroj, ktorý možno využiť mnohými spôsobmi. Že nevieš, či je to pre teba? Skús si aj ty spôsoby, ktorými možno vyrozprávať príbeh pútavejšie. Veď každý predsa máme v zásobe množstvo zaujímavých príbehov. Stačí ich vedieť pútavo podať.
V pracovnej sfére možno príbehy využiť na:
Svojmu príbehu dodáš výnimočnosť tým, že: